Moje meno je Taťana Šlížková a som dôchodkyňa. Posledných 17 rokov pred dôchodkom som bola učiteľkou informatiky na Obchodnej akadémii v Martine.

Takmer celý svoj život som prežila v Martine, aj keď som sa tu nenarodila. Absolvovala som tu základnú i strednú školu. Mojim dievčenským snom bolo byť módnou návrhárkou alebo učiteľkou. Od starých mám som sa naučila pliesť a hačkovať a od mamičky šiť. Pre všetky boli tieto práce krásnou záľubou. V škole boli mojimi najobľúbenejšími predmetmi matematika, fyzika a výtvarná výchova. V Martine Odevná priemyskovka nebola, tak ma rodičia presvedčili, aby som si vybrala niektorú odbornú školu v Martine. Tak sa aj stalo. Maturovala som na SPŠ v Martine a potom som pokračovala v štúdiu na Vysokej škole dopravnej v Žiline, teraz Žilinskej univerzite, kde som mohla rozvíjať vedomosti z matematiky a fyziky a navrhovať koľajové vozidlá. Od promócie je to už tento rok presne 40 rokov.

V roku 1994 ma cesty osudu priviedli na Obchodnú akadémiu v Martine, kde som mala možnosť sa realizovať v informatike a výpočtovej technike, ktorá sa v tom čase začala vyučovať na všetkých stredných školách, pretože sa začali čoraz viac používať osobné počítače v rôznych oblastiach života.

Som vydatá, mám dve dospelé deti Lenku a Martina a zatiaľ 3 vnúčatká.

Svoj druhý sen som si plnila doma celé roky tým, že som pre moju rodinku šila, plietla a hačkovala a teraz na dôchodku pre moje vnúčatká a vnučkine bábiky. Veď aj tie je potrebné prezliekať.